Divnožienky, ako výsledok rezidencie v Malom Berlíne, sú jednou z častí tvorivého procesu na väčšom celku: Divožienky/Divnožienky. Hovoria o nás, z nás a nami, nie vždy dokonale, no zakaždým v prítomnosti. 

Druhá časť výslednej inscenácie, s názvom Divnožienky, chce reflektovať súčasné ženy a ich myšlienky. Inšpiráciami tohto tvorivého procesu boli próza Jany Beňovej Plán odprevádzania (Café Hyena) a film Slnko v sieti. V oboch častiach predostierame podobnú škálu tém upozorňujeme na myšlienkové priesečníky a sústredíme sa na súčasný fenomén mestskej ženy. S čím sa musí vysporiadávať, kde sa nachádzajú bariéry pre jej konanie, či rozhodnutia. Všetko veľmi nenásilnou formou uvádzame do kontextu emancipácie a ľudskej slobody.

Divožienkami/Divnožienkami hľadáme spojnicu medzi niečím starým, večným a niečím dnešným, súčasným.  Základom konceptu je konflikt ženy versus spoločnosti.